Informácie o nás

Prvou informáciou je, že stačí byť nezamestnaný a ak človek nechce len nečinne sedieť , tak sa prejavia aj čtry, ktoré by inak driemali kdesi vnútri a ostali tam naveky. A práve preto vznikali moje ručne vyrobené dielka, ako napr. aj dom kompletne zariadený pre barbiny mojej dcéry a keďže s prácou aj kvôli mojím zdravotným problémom bol stále problém, boli ďalšie na rade, veľkonočné vajíčka. Najprv tie jednoduchšie, ktoré boli po vyrobení tie najkrajšie, aké len mohli v začiatkoch byť. Ale po niekoľkých rokoch to už boli ozaj dielka môžem povedať na luxusnej úrovni a to doslova, keďže až dodnes mi  výroba jednej slepačej  kraslice trvá štyri hodiny, aj viac. To sú tie povediac bežné. Zato však výroba tých, ktoré som každoročne vynovila aj zdokonalila na súťaže, trvala na niektorých slepačích, či húsacích už aj okolo 10 hodín, a výroba pštrosích od 22 do 32 hodín, z ktorých mi už ostalo len jedno jediné, to najprácnejšie a ostatné som s láskou rozdala tým, ktorí boli a sú môjmu srdiečku blízki.  Zdokonaľovať a skrášľovať tradíciu výroby kraslíc,  aj keď v netradičnom pevedení ma priviedol aj fakt, že práve moje kraslice nemali v našom regióne 5 rokov po sebe pokoriteľa a víťazili a aj preto som so súťažami prestala a dala šancu na výhru aj iným krasličiarkam v regióne. Dokonca aj pri účasti na II. ročníku celoslovenskej súťaže o najkrajšie kraslice  v Hornošarišskom osvetovom stredisku v Bardejove boli moje vajíčka medzi šesticou ocenených zo  súťažiacich a kolekcíí kraslíc z celého Slovenska. A to ma teší, že aj pri tom, že je človek bez práce sa má z čoho tešiť a svojou tvorbou môže urobiť radosť aj iným a občas si aj privyrobiť. Kraslice boli uverejnené aj vo viacerých časopisoch, z ktorých príspevky ak sa mi to podarí aj priložím.  Po čase a stále sa zvýrazňujúcich zdravotných problémoch som s touto tvorbou na čas prestala, alebo ju obmedzila, keďže pri tomto druhu práce je potrebné dlhšie sedieť, čo bol pre mňa problém, ale keďže už je to po neskutočných bolestiach a problémoch trošku lepšie, tak znova nabehujem na to , čo ma baví, ručné práce. Najnovšie ma celkom pohltilo práve pletenie košíčkov z pedigu , čomu sa venujem spolu so svojim ockom, ktorého som vzala na jeden kurz. Mám z toho obrovskú radosť, že tam bol so mnou, lebo má veľmi šikovné ruky, je neskutočne zručný a ak má materiál, tak snáď neexistuje nič, čo by nedokázal vyrobiť. Takže tú zručnosť v rukách mám asi po ňom.